J�n Jessenius

(27. 12. 1566 ? 21. 6. 1621)

lek�r, filozof

�

Zn�my humanistick� lek�r a�filozof J�n Jessenius mal dve ve�k� t��by ? chcel sa sta� dvorn�m lek�rom cis�ra a�profesorom na univerzite. Doba, v�ktorej �il, mu bola neve�mi naklonen�. �enat�ch nebrali za profesorov na pra�sk� univerzitu, uprednost�ovali slobodn�ch profesorov alebo vdovcov, aby mu�i neboli v�ni�om ovplyv�ovan� �enami. A�aj na cis�rsky dvor si musel po�ka�. Napokon sa mu sny predsa len splnili a�jeho meno sa nav�dy zap�salo do eur�pskej hist�rie, sp�ja sa s�dejinami Slovenska i�sl�vnej pra�skej alma mater.

Korene v�znamn�ho vedca a�filozofa ved� toti� na Slovensko. J�n Jessenius poch�dzal zo starobyl�ho tur�ianskeho zemianskeho rodu, aj ke� sa narodil v�po�skom Vroclave, kam jeho otec Baltaz�r u�iel pred Turkami. Rod Jesensk�ch bol v Turci ve�mi zn�my, viacer� jeho �lenovia zast�vali d�le�it� �rady a mali ��achtick� v�sady. No najsl�vnej��m z nich sa stal J�n Jessenius.

Z�kladn� �koly vychodil v�rodnom meste, odkia� i�iel �tudova� na artistick� fakultu do Wittembergu, potom prest�pil do Lipska, kde sa venoval medic�ne a�filozofii. U� doma si osvojil princ�py nemeck�ho protestantsk�ho humanizmu, humanistickej a�renesan�nej kult�ry a�t�mto my�lienkam zostal vern� cel� �ivot. Najv��mi ho zaujala lek�rska veda, o�ktorej nap�sal, �e ?je najskvelej�ia zo v�etk�ch vied a�umen�, riadi kormidlo verejn�ho blahobytu, br�ni �ivot a�napr�va po�koden�?. Medic�ne sa chcel venova� skuto�ne s�plnou v�nos�ou, preto po absolvovan� bakal�rskeho �t�dia prest�pil na univerzitu do talianskej Padovy, ktor� bola vych�ren� v�u�bou anat�mie. J�n Jessenius tam roku 1591 �spe�ne ukon�il trojro�n� �t�dium obhajobou dizerta�nej pr�ce z�filozofie O�n�roku na odpor proti tyranom.

Po skon�en� �t�dia sa vr�til do rodn�ho mesta, kde nejak� �as pracoval ako lek�r. Presved�en� a�ve�ne nepokojn� humanista v�ak doma dlho nevydr�al a�odi�iel do Dr��an, kde bol taktie� lek�rom. Pr�ca ho bavila, ale vedeck� dr�ha mu bola bli��ia, preto sa �oskoro pres�ahoval do Wittembergu a�na univerzite, kde predt�m �tudoval, za�al vies� katedru chirurgie a�anat�mie. Po celom Nemecku sa presl�vil predn�kami, odborn�mi pr�cami a�pitvami, ktor� pod�a neho d�vali z�klady �t�diu medic�ny. No najv��ia sl�va ho iba �akala?

Na prelome storo�ia ? roku 1600 ? J�n Jessenius zav�tal do Prahy a�priamo na n�dvor� kol�gia vykonal verejn� pitvu po�praven�ho zlo�inca, ktor� op�sal vo vedeckom diele Anatomiae Pragae (Pra�sk� pitva). Jessenius op�sal zlo�enie �udsk�ho tela, ulo�enie jednotliv�ch org�nov, ��m prekonal svojich predchodcov. V�znamn� s� i�jeho �al�ie lek�rske pr�ce: o�krvi De sanguine a�o�kostiach De ossibus tractatus.

Vo svojich filozofick�ch dielach nezaprel Jessenius zm���anie v�intenci�ch renesan�nej pr�rodnej filozofie a�sveton�zoru lutherovskej reform�cie, navy�e ovplyvnen� praktick�mi lek�rsko-pr�rodn�mi poznatkami a�sk�senos�ami. Zaoberal sa napr�klad nesmrte�nos�ou du�e, pri�om vych�dzal z�Aristotela a�z�Biblie. Du�u pokladal za podstatn�, osobitne existuj�cu nemenn� formu, ktor� nepotrebuje na pozn�vanie pr��in a���inkov nijak� fyzick� org�n. V�diele Zoroaster ? nov� kr�tka a�pravdiv� filozofia o�vesm�re ? reprodukoval filozofiu ferrarsk�ho profesora Patrizziho, s�ktor�m sa zozn�mil po�as �t�dia v�Taliansku. Pod�a neho po�iatkom v�etk�ho bytia je jedna nestvoren� v�eobsahuj�ca podstata, ktor� vy�arovan�m vytv�ra zo seba stvoren� bytie. Jeho filozofick� zm���anie mo�no pozorova� aj v�biologickom diele De generationis et vitae humanae periodis (O�peri�dach �udsk�ho rodu a��ivota). Jessenius p�sal pr�le�itostne i�b�sne, ktor� vy�li v��inou v�zbierkach in�ch autorov.

Ch�r o�vzdelanom lek�rovi sa doniesol z�Prahy a� na cis�rsky dvor a�druh� �ivotn� t��ba sa Jesseniovi za�ala plni�. Ke� bol na korunov�cii cis�ra Mateja II., mo�no ani netu�il, �e o�nejak� �as sa stane jeho dvorn�m lek�rom. No stalo sa, aj ke� nie nadlho, preto�e jeho predstavy sa nenaplnili a�zakr�tko sa dobrovo�ne tohto postu vzdal. Potom sa natrvalo usadil v�Prahe, predn�al na Karlovej univerzite a�od roku 1597 bol jej rektorom. Zd� sa, �e bol spokojn�, ve� sa celou du�ou venoval svojej milovanej medic�ne, ale zl�kala ho politika ? osudn� volanie, ktor� ho st�lo �ivot?

V�Prahe �il �ul�m spolo�ensk�m �ivotom, obnovil priate�stv� s�astron�mami Tychom de Brahe a�Keplerom a�nadviazal i�nov� kontakty s�v�znamn�mi osobnos�ami �esk�ch protestantsk�ch stavov. Na univerzite sa stret�val s�profesormi p�vodom zo Slovenska, napr�klad s�Vavrincom Benediktom z�Nedo�ier �i s�Petrom Fradeliusom z�Banskej �tiavnice. J�n Jessenius sa zanietene zapojil do odboja �esk�ch stavov proti absolutistickej vl�de Habsburgovcov. Roku 1618 ich menom nap�sal list uhorsk�mu snemu v�Bratislave, aby nevolil Ferdinanda za uhorsk�ho kr�a, ale aby vyst�pili proti nemu za obmedzovanie slobody a�n�bo�enstva. Ke� sa osobne do�adoval odpovede, zatkli ho a�uv�znili. Roku 1620 nav�t�vil Slovensko znovu, v�Banskej Bystrici rokoval s�Gabrielom Betlenom o�vojenskej pomoci �esk�m stavom. Pref�kan� Betlen vyl�kal od neho peniaze, ale s��benej pomoci sa v��ech�ch nedo�kali. A�politick� mlyn mlel �alej? Po prehratej bitke na Bielej hore a�obsaden� Prahy cis�rskymi vojskami J�na Jessenia medzi prv�mi uv�znili a�spolu s��al��mi dvadsiatimi �iestimi �esk�mi p�nmi ods�dili na smr�. Poprava sa konala potupn�m sp�sobom na Staromestskom n�mest� v�Prahe. Viacer� spisovatelia op�sali t�to udalos�, a��i si u� vo svojich dielach nie�o domysleli alebo nie, nemen� to na skuto�nosti, �e to bolo zaiste krut� divadlo. Ods�den�m vytrhli jazyk, s�ali ich a�potom roz�tvrtili.

Tak 21. j�na 1621 skon�il ve�k� humanista, lek�r svetov�ho mena, natrvalo zap�san� do povedomia nielen lek�rskych odborn�kov, ale v�etk�ch kult�rnych �ud� v�Eur�pe.

�

JOZEF LEIKERT