Urząd Rady Ministrów RS Ministerstwo Spraw Zagranicznych RS slovenska verzia


Wyszukiwarka

Ostatnio dodaliśmy...


Warning: Creating default object from empty value in /home/instytutslowacki/ftp/new/modules/mod_latestnews/helper.php on line 109

Warning: Creating default object from empty value in /home/instytutslowacki/ftp/new/modules/mod_latestnews/helper.php on line 109

Warning: Creating default object from empty value in /home/instytutslowacki/ftp/new/modules/mod_latestnews/helper.php on line 109

Warning: Creating default object from empty value in /home/instytutslowacki/ftp/new/modules/mod_latestnews/helper.php on line 109

Warning: Creating default object from empty value in /home/instytutslowacki/ftp/new/modules/mod_latestnews/helper.php on line 109
Jedinečný lekár, pokrokový filoyof Ján Jessenius PDF Drukuj Email

Ján Jessenius

(27. 12. 1566 – 21. 6. 1621)

lekár, filozof

 

Známy humanistický lekár a filozof Ján Jessenius mal dve veľké túžby – chcel sa stať dvorným lekárom cisára a profesorom na univerzite. Doba, v ktorej žil, mu bola neveľmi naklonená. Ženatých nebrali za profesorov na pražskú univerzitu, uprednostňovali slobodných profesorov alebo vdovcov, aby muži neboli v ničom ovplyvňovaní ženami. A aj na cisársky dvor si musel počkať. Napokon sa mu sny predsa len splnili a jeho meno sa navždy zapísalo do európskej histórie, spája sa s dejinami Slovenska i slávnej pražskej alma mater.

Korene významného vedca a filozofa vedú totiž na Slovensko. Ján Jessenius pochádzal zo starobylého turčianskeho zemianskeho rodu, aj keď sa narodil v poľskom Vroclave, kam jeho otec Baltazár ušiel pred Turkami. Rod Jesenských bol v Turci veľmi známy, viacerí jeho členovia zastávali dôležité úrady a mali šľachtické výsady. No najslávnejším z nich sa stal Ján Jessenius.

Základnú školy vychodil v rodnom meste, odkiaľ išiel študovať na artistickú fakultu do Wittembergu, potom prestúpil do Lipska, kde sa venoval medicíne a filozofii. Už doma si osvojil princípy nemeckého protestantského humanizmu, humanistickej a renesančnej kultúry a týmto myšlienkam zostal verný celý život. Najväčšmi ho zaujala lekárska veda, o ktorej napísal, že „je najskvelejšia zo všetkých vied a umení, riadi kormidlo verejného blahobytu, bráni život a napráva poškodené“. Medicíne sa chcel venovať skutočne s plnou vážnosťou, preto po absolvovaní bakalárskeho štúdia prestúpil na univerzitu do talianskej Padovy, ktorá bola vychýrená výučbou anatómie. Ján Jessenius tam roku 1591 úspešne ukončil trojročné štúdium obhajobou dizertačnej práce z filozofie O nároku na odpor proti tyranom.

Po skončení štúdia sa vrátil do rodného mesta, kde nejaký čas pracoval ako lekár. Presvedčený a večne nepokojný humanista však doma dlho nevydržal a odišiel do Drážďan, kde bol taktiež lekárom. Práca ho bavila, ale vedecká dráha mu bola bližšia, preto sa čoskoro presťahoval do Wittembergu a na univerzite, kde predtým študoval, začal viesť katedru chirurgie a anatómie. Po celom Nemecku sa preslávil prednáškami, odbornými prácami a pitvami, ktoré podľa neho dávali základy štúdiu medicíny. No najväčšia sláva ho iba čakala…

Na prelome storočia – roku 1600 – Ján Jessenius zavítal do Prahy a priamo na nádvorí kolégia vykonal verejnú pitvu po­praveného zločinca, ktorú opísal vo vedeckom diele Anatomiae Pragae (Pražská pitva). Jessenius opísal zloženie ľudského tela, uloženie jednotlivých orgánov, čím prekonal svojich predchodcov. Významné sú i jeho ďalšie lekárske práce: o krvi De sanguine a o kostiach De ossibus tractatus.

Vo svojich filozofických dielach nezaprel Jessenius zmýšľanie v intenciách renesančnej prírodnej filozofie a svetonázoru lutherovskej reformácie, navyše ovplyvnené praktickými lekársko-prírodnými poznatkami a skúsenosťami. Zaoberal sa napríklad nesmrteľnosťou duše, pričom vychádzal z Aristotela a z Biblie. Dušu pokladal za podstatnú, osobitne existujúcu nemennú formu, ktorá nepotrebuje na poznávanie príčin a účinkov nijaký fyzický orgán. V diele Zoroaster – nová krátka a pravdivá filozofia o vesmíre – reprodukoval filozofiu ferrarského profesora Patrizziho, s ktorým sa zoznámil počas štúdia v Taliansku. Podľa neho počiatkom všetkého bytia je jedna nestvorená všeobsahujúca podstata, ktorá vyžarovaním vytvára zo seba stvorené bytie. Jeho filozofické zmýšľanie možno pozorovať aj v biologickom diele De generationis et vitae humanae periodis (O periódach ľudského rodu a života). Jessenius písal príležitostne i básne, ktoré vyšli väčšinou v zbierkach iných autorov.

Chýr o vzdelanom lekárovi sa doniesol z Prahy až na cisársky dvor a druhá životná túžba sa Jesseniovi začala plniť. Keď bol na korunovácii cisára Mateja II., možno ani netušil, že o nejaký čas sa stane jeho dvorným lekárom. No stalo sa, aj keď nie nadlho, pretože jeho predstavy sa nenaplnili a zakrátko sa dobrovoľne tohto postu vzdal. Potom sa natrvalo usadil v Prahe, prednášal na Karlovej univerzite a od roku 1597 bol jej rektorom. Zdá sa, že bol spokojný, veď sa celou dušou venoval svojej milovanej medicíne, ale zlákala ho politika – osudné volanie, ktoré ho stálo život…

V Prahe žil čulým spoločenským životom, obnovil priateľstvá s astronómami Tychom de Brahe a Keplerom a nadviazal i nové kontakty s významnými osobnosťami českých protestantských stavov. Na univerzite sa stretával s profesormi pôvodom zo Slovenska, napríklad s Vavrincom Benediktom z Nedožier či s Petrom Fradeliusom z Banskej Štiavnice. Ján Jessenius sa zanietene zapojil do odboja českých stavov proti absolutistickej vláde Habsburgovcov. Roku 1618 ich menom napísal list uhorskému snemu v Bratislave, aby nevolil Ferdinanda za uhorského kráľa, ale aby vystúpili proti nemu za obmedzovanie slobody a náboženstva. Keď sa osobne dožadoval odpovede, zatkli ho a uväznili. Roku 1620 navštívil Slovensko znovu, v Banskej Bystrici rokoval s Gabrielom Betlenom o vojenskej pomoci českým stavom. Prefíkaný Betlen vylákal od neho peniaze, ale sľúbenej pomoci sa v Čechách nedočkali. A politický mlyn mlel ďalej… Po prehratej bitke na Bielej hore a obsadení Prahy cisárskymi vojskami Jána Jessenia medzi prvými uväznili a spolu s ďalšími dvadsiatimi šiestimi českými pánmi odsúdili na smrť. Poprava sa konala potupným spôsobom na Staromestskom námestí v Prahe. Viacerí spisovatelia opísali túto udalosť, a či si už vo svojich dielach niečo domysleli alebo nie, nemení to na skutočnosti, že to bolo zaiste kruté divadlo. Odsúdeným vytrhli jazyk, sťali ich a potom rozštvrtili.

Tak 21. júna 1621 skončil veľký humanista, lekár svetového mena, natrvalo zapísaný do povedomia nielen lekárskych odborníkov, ale všetkých kultúrnych ľudí v Európe.

 

JOZEF LEIKERT

 


Kontakt

 

Instytut Słowacki

ul. Krzywe Koło 12/14a

00 270 Warszawa, PL

tel. +48 22 635 77 74

fax +48 22 635 76 12

Godziny otwarcia:

poniedziałek-piątek 9:00 - 17:00

instytut@instytutslowacki.pl

Mapa dojazdu

slovake.eu

 

Agencja Metal Mundus

 




Stworzone przez Avalanche wyłącznie przy użyciu Wolnego Oprogramowania.