Ján Jessenius

(27. 12. 1566 ? 21. 6. 1621)

lekár, filozof

Známy humanistický lekár a filozof Ján Jessenius mal dve veµké tú¾by ? chcel sa sta» dvorným lekárom cisára a profesorom na univerzite. Doba, v ktorej ¾il, mu bola neveµmi naklonená. ®enatých nebrali za profesorov na pra¾skú univerzitu, uprednostòovali slobodných profesorov alebo vdovcov, aby mu¾i neboli v nièom ovplyvòovaní ¾enami. A aj na cisársky dvor si musel poèka». Napokon sa mu sny predsa len splnili a jeho meno sa nav¾dy zapísalo do európskej histórie, spája sa s dejinami Slovenska i slávnej pra¾skej alma mater.

Korene významného vedca a filozofa vedú toti¾ na Slovensko. Ján Jessenius pochádzal zo starobylého turèianskeho zemianskeho rodu, aj keï sa narodil v poµskom Vroclave, kam jeho otec Baltazár u¹iel pred Turkami. Rod Jesenských bol v Turci veµmi známy, viacerí jeho èlenovia zastávali dôle¾ité úrady a mali ¹µachtické výsady. No najslávnej¹ím z nich sa stal Ján Jessenius.

Základnú ¹koly vychodil v rodnom meste, odkiaµ i¹iel ¹tudova» na artistickú fakultu do Wittembergu, potom prestúpil do Lipska, kde sa venoval medicíne a filozofii. U¾ doma si osvojil princípy nemeckého protestantského humanizmu, humanistickej a renesanènej kultúry a týmto my¹lienkam zostal verný celý ¾ivot. Najväè¹mi ho zaujala lekárska veda, o ktorej napísal, ¾e ?je najskvelej¹ia zo v¹etkých vied a umení, riadi kormidlo verejného blahobytu, bráni ¾ivot a napráva po¹kodené?. Medicíne sa chcel venova» skutoène s plnou vá¾nos»ou, preto po absolvovaní bakalárskeho ¹túdia prestúpil na univerzitu do talianskej Padovy, ktorá bola vychýrená výuèbou anatómie. Ján Jessenius tam roku 1591 úspe¹ne ukonèil trojroèné ¹túdium obhajobou dizertaènej práce z filozofie O nároku na odpor proti tyranom.

Po skonèení ¹túdia sa vrátil do rodného mesta, kde nejaký èas pracoval ako lekár. Presvedèený a veène nepokojný humanista v¹ak doma dlho nevydr¾al a odi¹iel do Drá¾ïan, kde bol taktie¾ lekárom. Práca ho bavila, ale vedecká dráha mu bola bli¾¹ia, preto sa èoskoro pres»ahoval do Wittembergu a na univerzite, kde predtým ¹tudoval, zaèal vies» katedru chirurgie a anatómie. Po celom Nemecku sa preslávil predná¹kami, odbornými prácami a pitvami, ktoré podµa neho dávali základy ¹túdiu medicíny. No najväè¹ia sláva ho iba èakala?

Na prelome storoèia ? roku 1600 ? Ján Jessenius zavítal do Prahy a priamo na nádvorí kolégia vykonal verejnú pitvu po­praveného zloèinca, ktorú opísal vo vedeckom diele Anatomiae Pragae (Pra¾ská pitva). Jessenius opísal zlo¾enie µudského tela, ulo¾enie jednotlivých orgánov, èím prekonal svojich predchodcov. Významné sú i jeho ïal¹ie lekárske práce: o krvi De sanguine a o kostiach De ossibus tractatus.

Vo svojich filozofických dielach nezaprel Jessenius zmý¹µanie v intenciách renesanènej prírodnej filozofie a svetonázoru lutherovskej reformácie, navy¹e ovplyvnené praktickými lekársko-prírodnými poznatkami a skúsenos»ami. Zaoberal sa napríklad nesmrteµnos»ou du¹e, prièom vychádzal z Aristotela a z Biblie. Du¹u pokladal za podstatnú, osobitne existujúcu nemennú formu, ktorá nepotrebuje na poznávanie príèin a úèinkov nijaký fyzický orgán. V diele Zoroaster ? nová krátka a pravdivá filozofia o vesmíre ? reprodukoval filozofiu ferrarského profesora Patrizziho, s ktorým sa zoznámil poèas ¹túdia v Taliansku. Podµa neho poèiatkom v¹etkého bytia je jedna nestvorená v¹eobsahujúca podstata, ktorá vy¾arovaním vytvára zo seba stvorené bytie. Jeho filozofické zmý¹µanie mo¾no pozorova» aj v biologickom diele De generationis et vitae humanae periodis (O periódach µudského rodu a ¾ivota). Jessenius písal príle¾itostne i básne, ktoré vy¹li väè¹inou v zbierkach iných autorov.

Chýr o vzdelanom lekárovi sa doniesol z Prahy a¾ na cisársky dvor a druhá ¾ivotná tú¾ba sa Jesseniovi zaèala plni». Keï bol na korunovácii cisára Mateja II., mo¾no ani netu¹il, ¾e o nejaký èas sa stane jeho dvorným lekárom. No stalo sa, aj keï nie nadlho, preto¾e jeho predstavy sa nenaplnili a zakrátko sa dobrovoµne tohto postu vzdal. Potom sa natrvalo usadil v Prahe, predná¹al na Karlovej univerzite a od roku 1597 bol jej rektorom. Zdá sa, ¾e bol spokojný, veï sa celou du¹ou venoval svojej milovanej medicíne, ale zlákala ho politika ? osudné volanie, ktoré ho stálo ¾ivot?

V Prahe ¾il èulým spoloèenským ¾ivotom, obnovil priateµstvá s astronómami Tychom de Brahe a Keplerom a nadviazal i nové kontakty s významnými osobnos»ami èeských protestantských stavov. Na univerzite sa stretával s profesormi pôvodom zo Slovenska, napríklad s Vavrincom Benediktom z Nedo¾ier èi s Petrom Fradeliusom z Banskej ©tiavnice. Ján Jessenius sa zanietene zapojil do odboja èeských stavov proti absolutistickej vláde Habsburgovcov. Roku 1618 ich menom napísal list uhorskému snemu v Bratislave, aby nevolil Ferdinanda za uhorského kráµa, ale aby vystúpili proti nemu za obmedzovanie slobody a nábo¾enstva. Keï sa osobne do¾adoval odpovede, zatkli ho a uväznili. Roku 1620 nav¹tívil Slovensko znovu, v Banskej Bystrici rokoval s Gabrielom Betlenom o vojenskej pomoci èeským stavom. Prefíkaný Betlen vylákal od neho peniaze, ale sµúbenej pomoci sa v Èechách nedoèkali. A politický mlyn mlel ïalej? Po prehratej bitke na Bielej hore a obsadení Prahy cisárskymi vojskami Jána Jessenia medzi prvými uväznili a spolu s ïal¹ími dvadsiatimi ¹iestimi èeskými pánmi odsúdili na smr». Poprava sa konala potupným spôsobom na Staromestskom námestí v Prahe. Viacerí spisovatelia opísali túto udalos», a èi si u¾ vo svojich dielach nieèo domysleli alebo nie, nemení to na skutoènosti, ¾e to bolo zaiste kruté divadlo. Odsúdeným vytrhli jazyk, s»ali ich a potom roz¹tvrtili.

Tak 21. júna 1621 skonèil veµký humanista, lekár svetového mena, natrvalo zapísaný do povedomia nielen lekárskych odborníkov, ale v¹etkých kultúrnych µudí v Európe.

JOZEF LEIKERT